reklama

Zvýšime dane a zvýšime....- voľte nás

Súčasná situácia je také, že sme slušne povedané v zlej situácii. Štát zadĺžený, štátny rozpočet v mínuse, vysoká nezamestnanosť, záruka za dlhy Grékov a kdekoho ďalšieho, vysoké ceny palív, energií, rozbité poľnohospodárstvo, neúčelne budované školstvo, zdravotníctvo na pokraji krachu, nízke platy, nízke dôchodky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Po roku 1989 politické špičky sústavne sľubovali že bude lepšie že porastie naša životná úroveň, že porastú aj reálne platy, že budeme druhým Švajčiarskom, že udržíme ceny energií, že vybudujeme prepojenie Bratislava - Košice, že využijeme všetky zdroje a sily na budovanie demokratickej a ekonomicky prosperujúcej spoločnosti, že potlačíme rodinkárstvo a úplatkárstvo a korupciu, že.... stále len sľubovali a maľovali obraz krajších zajtrajškov. Každý sľuboval že ak si obyčajný človek, ale len obyčajný človek utiahne opasok bude lepšie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo sa však stalo v reále. Za facku sme rozpredali spústu podnikov, prevádzok od tých najmenších, až po tie najväčšie giganty. Rozdrobili sme fungujúce družstvá na malé podniky a postupnými krokmi sme poľnohospodársku výrobu zlikvidovali takmer úplne. Postupnou privatizáciou energetických podnikov sme zisky presmerovali do súkromných a polosúkromných rúk, sratili kontrolu nad energiami a spôsobili to že naše ceny či už palív, elektriny, plynu, vody patria medzi tie vyššie a v porovnaní s príjmom obyvateľstva sú určite najvyššie. Za 22 rokov sme neboli schopní vybudovať cca 600 km diaľnicu z Bratislavy na východ. Kým do 1989 patrilo takmer všetko štátu , dnes už stát nemá takmer nič a nemá ani reálny vplyv na chod udalostí a ekonomiky. Ekonomiku ovládajú finančné spoločnosti a cudzie podniky. Nezamestnanosť, ktorá bola nulová je jednou z najvyšších v Európe. Zdravotníctvo, kedysi miestne dostupné každému a hlavne bezplatné je dnes požieračom peňazí, bez koncepcie, a hlavne zdecimované na niekoľko málo nemocníc a drobných súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Finančné toky v zdravotníctve, v dôchodkoch, verejnom sektore sú neprehľadné, z veľkej časti ovládané súkromnými spoločnosťami, pričom vytvorené zisky idú úplne mimo účel, ktorý majú plniť. Školstvo vychováva ľudí, ktorí sú nepoužiteľní pre trh práce a pre ďalší rozvoj krajiny. Platy u nás sú na jednej z najnižších úrovní, rovnako aj dôchodky. Jednotliví občania v štáte sú neskutočne zadlžení úvermi na bývanie, autá a iné výdobytky techniky . Spravodlivosti sa neviete poriadne a včas dovolať ani keď vám ukradnú vrece zemiakov, nieto ešte v závažnejších veciach. Lepšie zajtrajšky má len hŕstka ľudí, ktorá sa dokázala šikovne priživiť na tom čo sa v spoločnosti dialo.
K tomuto nás doviedli svojou činnosťou, neodbornosťou, neskromnosťou a skorumpovanosťou politici, z ktorých každý jeden bude tvrdiť, že pre krajinu robil len to dobré. Od Mečiara, Ľuptáka, Slotu, Bugára, cez Dzurindu, cez Fica až po Radičovú so Sulíkom. Ľudia si s pokorou a skromnosťou uťahovli opasky a čakali na splnenie sľubov a tie lepšie časy. Nedočkali sa.
Idú voľby a znovu sú tu sľuby. Také aj onaké. Znovu uťahovnie opaskov, znovu krajšie zajtrajšky aj v tomto marazme. A keďže niet už čo rozkradnúť a rozpredať z majetku je treba zohnať profity a provízie inak. Zabezpečením čo najvyššieho množstva v daní odvodov, úverov a z nich následne odviesť podiel sebe, blízkym, priateľom, strane, sponzorom. Stále ten istý scenár, stále tie isté výsledky. Stále viac vyžmýkavaný obyčajný človek.
Na prekonanie situácie strany sľubujú rôzne nereálne veci a potichu ale hlavne vyššie dane, vyššie ceny, nové poplatky, nové povinnosti, nové a vyššie pokuty.
Sľubujú aj vyšetrenie korupcie, opatrenia proti nezamestnanosti, vyfinancovanie zdravotníctva, vyššie reálne mzdy. Dá sa však súčasným politikom veriť? Dá sa povedať že po 22 rokoch klamania a podvádzania a rozkrádania tí istí politici zrazu prestanú? Dá sa povedať, že ak si utiahneme na ďalšie roky opasky, bude už skutočne lepšie? Dá sa veriť tomu, že ak si sami politici nijako nechcú utiahnuť opasok a chcú ho uťahovať len tým ostatným, že ich tvrdenia sú úprimné? Ja osobe tomu neverím a ani nemám prečo.
Takže výzva parlamentných strán - zvýšime dane, zvýšime ceny, zvýšime dôchodkový vek, znížime Vám reálny plat a dôchodky, znížime dostupnosť zdravotníctva, liekov, sociálnej starostlivosti je úplne reálnou výzvou, na základe ktorej my ako uvedomelí voliči dáme hlas a budeme čakať, že nám bude lepšie. Naozaj bude niekedy lepšie a hlavne komu bude lepšie?
Treba si dobre premyslieť komu ten hlas dáme a či si niekto z tých už okukaných zaslúži takú dôveru, aby nám naďalej riadil celý náš život.

Eduard Krištof

Eduard Krištof

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som úplne obyčajný človek, ktorým som bol vždy a aj ním ostanem. Som absolvent právnickej fakulty UK v Bratislave. Bol som robotník, radový policajt, riaditeľ v polícii, vyšetrovateľ, v súčasnosti som výsluhový dôchodca, zamestnanec a živnostník zároveň. Nad všetkým pre mňa stojí čistý štít. Moje heslo je:"čestne žiť, nikomu neškodiť, dať každému čo mu patrí." Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu