V jednej z relácií vystupoval Róbert Fico, Ján Figeľ a Béla Bugár. Riešili rôzne otázky a hoci argumentácia bola biedna, musím uznať že argumetnačne bol najvyššie jednoznačne Róbert Fico, hoci ho veľmi nemusím. Na prejave všetkých týchto politikov mi vadilo hlavne to, že neodpovedali jednoznačne na kladné otázky Anny Ghanamovej, neustále od otázky odbiehali a robili si volebnú propagandu. Bolo chybou aj moderátorky, že to v takomto veľkom rozsahu dopustila a príkladmi a opakovaním otázky ich nedonútila aby sa venovali téme a problematike.
Zároveň však aj pri tej volebnej propagande mi chýbali okrem vzletných rečí a nič nehovoriacich sľuboch konrétne riešenia, ktorým sa vyhýbali ako čert krížu. Ba dokonca v jednej časti sa p. Figeľ tak zamotal do svojich nič nehovoriacich myšlienok, že táto časť ani len gramaticky nedávala zmysel, nieto ešte argumetnačne. Čakal som od relácie veľa, dostal som málo. Ani jeden z rečníkov ma totiž nepresvedčil o pravdivosti a hlavne o úprimnosti ich tvrdení.
Potom som úplnou náhodou prepol na iný kanál a tu bola relácia v ktorej sa niektorí podľa mňa ľudia, ktorí sa vyznajú a ktorých sa politika priamo dotýka vyjadrili k otázkam smerovania politiky, jej dôsledkom a hlavne tomu, čomu by mala politika slúžiť. Boli tu p. Soták, p. Uhrík, p. Oravec a ďalší dvaja páni, ktorí sa vyjadrovali k týmto otázkam a poukazovali na prax, v ktorej žijeme a v ktorej podnikajú. Poukázali na zlé školstvo, ktoré nenaplňa potreby pracovného trhu. Poukázali na právnu neistotu, ktorá tu je, či už v rámci prijímania neskutočného množstva zákonov, ako aj z neustálych výmen úradníkov po voľbách doslova povedali neschopných za ešte neschopnejších. Poukázali na rozhodovanie koaličnej rady, ktorá aj napriek tomu že nemá žiaden voličský, zákonný ani iný mandát, rozhodne bez akéhokoľvek overenia si svojich rozhodnutí v praxi a fackovací panák parlament, všetky tieto excesy, niekedy bez akýchkoľvek súvislostí s rozumným rozhodnutím a potrebami praxe, schváli. Poukázali na riešenia dnešnej ťažkej finančnej situácie, či už spoločnosti alebo aj podnikateľov z rôznych hľadísk a tiež na to, že nie je možné donekonečna riešiť situáciu len zvyšovaním daní, odvodov a zároveň zhoršovaním podnikateľského prostredia. Z celej debaty mi vzišiel jeden dôležitý fakt, že politika nášho štátu je absolutne odtrhnutá od potrieb praxe a od riadneho /nie politického/ riešenia problémov, ktoré nás ťažia. Že napriek tomu, že politici deklarujú zlepšovanie podnikateľského prostredia a tým aj zvýšenie zamestnanosti a zvýšenie príjmov štátu robia pravý opak a sú len spotrebiteľmi toho, čo podnikateľský sektor štátu dovzdáva.
No a z toho mi tiež vyplynul ďalší fakt , že vo voľbách musíme nevyhnutne hľadať osobnosti, ktoré majú konkrétnu víziu vývoja s konkrétnymi opatreniami a nevyhýbajú sa načúvaniu a následnému riešeniu problémov tých, pre ktorých majú vytvárať prostredie.
