Štát vo svojej podstate má zabezpečovať pre občana podmienky na základné fungovanie. Plní však štát úlohu garanta základných hodnôt pre človeka?
Základom všetkého je život. Tým pre nás všetko začína aj končí. Pred niekoľkými dňami som čítal informáciu o tom že súd - teda zástupca súdnej moci štátu odsúdil páchateľa za usmrtenie občana a ako náhradu škody pozostalým súd určil sumu 2.000.-€. Takže toľkoto je podľa zástupcu štátu hodnú ľudský život. Tragicky smiešne však?
Vždy keď si gratulujeme na prvom mieste je zdravie.
Do akej miery štát garantuje zdravie aj tomu najobyčajnejšiemu, keď sa dennodenne stretávame v lekárňach so situáciou keď dôchodca ktorý 40 rokov pracoval odvádzal dane štátu a tvoril hodnoty si nemôže dovoliť kúpiť všetky lieky? Niektorí tieto problémy nemajú. avšak veľa ľudí áno. Štát predsa zabezpečil dostatok liekov ale nie dostupných pre každého. K tomu ydraviu aj toľko že iektorí obyčajní ľudia aj roky čakajú na operácie a niektorí sa aj nedočkajú. Niektorí tento problém nemajú. Buď si operáciu sami zaplatia alebo sa idú dať operovať do zahraničia lebo neveria našim lekárom.
Každý z obyčajných ľudí má najväčší strach z toho, že príde o prácu, že nebude mať z čoho platiť svoje účty, že nebude mať z čoho vychovať rodinu, že nebude mať za čo zaplatiť vzdelanie svojich detí, že sa nebude mať za čo sa postarať o svojich rodičov a pod. Ako si však štát plní túto úlohu keď je u nás vyše 13 percentná nezamestnanosť a opatrenia sa dlhodobo míňajú účinku. Je zamestnanosť prioritou štátu? Asi nie keď financuje ľudí, ktorí nikdy pracovať nechceli, ktorí nikdy nepriložili ruku ku práci , keď financuje školské odbory, ktoré nemajú žiadne uplatnenie na trhu práce. Keď infraštruktúru buduje tam, kde je zamestnanosť na najvyššom stupni a tam kde niet do čoho pichnúť „skapal pes". Keď podporuje cudzie firmy a našim domácim, aj keď menším zamestnávateľom ostávajú oči pre plač. Keď nijako nerieši otázku dovozu potravín zo zahraničia aj keď ešte pred pár rokmi sme sami boli vývozcovia potravín.
Každý súdny človek uznáva že vo vzdelaní je budúcnosť národa. Má však štát skutočný záujme túto vzdelanosť rozvíjať? Keď ani len na základných školách deti nemajú dodané učebnice. Keď programy škôl nie sú totožné s víziami rozvoja nášho štátu ak také víziie vôbec existujú. Keď za vzdelanie je potrebné platiť stále viac a viac peňazí bez záruky, že keď ich študent zaplatí bude mu dané štúdium na osoh a bude znamenať lepšie uplatnenie na trhu práce. Má štát o toto záujem, keď za roky od zamatovej revolúcie veľmi slabo podporuje rozvoj vedy techniky a všetkých inovácií, ktoré jediné môžu znamenať krok dopredu a zarobiť na priority uvedené vyššie?
Jednou zo zásadných vecí v živote človeka je bývanie. Má štát záujem budovať byty a rozvíjať bytové možnosti, keď celé roky nevytvára ucelený systém bytovej výstavby. Nevytvára systém sociálnych bytov pre mladé rodiny, mení a zhoršuje podmienky v minulosti aspoň ako tak výhodného stavebného sporenia? Keď bývanie sa stáva postupne pre obyčajného človeka nedostupným.
Vo volebných programoch jednotlivých strán sa určite nájdu aj otázky týkajúce sa týchto tém. Je len na nás či si vyberiem ako svojho zástupcu toho kto len nekecá a bude konať. 22 rokov nás klamali. Dáme sa znovu?
14. jan 2012 o 03:34
(upravené 14. jan 2012 o 06:54)
Páči sa: 0x
Prečítané: 269x
Občan stanov vo voľbách priority
O tom čo chce od štátu obyčajný človek, teraz objekt mediálnych atakov ako volič, po voľbách odkopnutý ako handra - príťaž pre vládnu vrstvu.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)