Je zabezpečovanie úloh štátu súkromnými spoločnosťami to naj?

Autor: Eduard Krištof | 27.1.2012 o 9:46 | (upravené 27.1.2012 o 9:54) Karma článku: 3,33 | Prečítané:  320x

Kvalitný systém zdravotníctva, ktorý zabezpečuje dobrý  zdravotný stav obyvateľstva,  je kľúčovým predpokladom pre fungujúcu spoločnosť a budúcnosť Slovenska. Zdravie je prioritou  v živote jednotlivca a základným pilierom silnej ekonomiky. Alebo, kde sa tratia peniaze na zdravotnú starostlivosť. O zdravotníctve a o zabezpečovaní jedného zo základných ľudských práv - práva na zdravotnú starostlivosť  aj cez zisky súkromných spoločností.

Sledoval som diskusiu pri zvyšovaní platov lekárov , zvyšovaní platov zdravotných sestier a v súčasnosti o znižovaní platieb na záchranky.  Počas týchto diskusií nie jeden krát padli slová zisky poisťovní, zisk poskytovateľov, zisk farmaceutického priemyslu, zisk lekární, zisk distribútorov liekov, zisk záchraniek a pod.
Článok 40 Ústavy  SR hovorí :
Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Je však toto právo realizované v praxi? Jednoznačne nie . Alebo ak chce niekto tvrdiť že áno tak potom tie podmienky  ustanovené zákonom sú úplne mimo bezplatnosti zdravotníckej starostlivosti.
§ 11 zák. č.   574/2004  Zb. o  Zdravotnej starostlivosti hovorí:
- Každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. S uplatňovaním tohto  tvrdenia v praxi možno súhlasiť.
-  Právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa zaručuje rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v zdravotnej starostlivosti. Zakazuje sa diskriminácia .... /je tu množstvo rôznych dôvodov/, ale  aj z dôvodu  majetku.  Tak táto zásada v praxi nie je uplatniteľná resp. len naoko, lebo je u nás veľa ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť určitý druh operácie, zákrokov, kúpiť niektoré druhy liekov a pod. Je tu určitý majetkový cenzus, kde určité skupiny ľudí si zdravotnú starostlivosť dovoliť môžu a určité nie. Teda,  keď to pritiahneme za vlasy nemáš peniaze „skap".
Je pravdou že u nás existuje verejné zdravotné poistenie, ktorého úlohou je čo najefektívnejšie financovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti.  Z troch poisťovní sú dve súkromné a jedna  štátna „kvázi", ktorá je neoficiálne ovládaná určitými finančnými skupinami. A teraz si povedzme otvorene ako je to s rozdelením financií, ktoré sa vyberú zo zdravotného poistenia:  /vždy ide o prefinancovanie činnosti, jej rozvoja, platov, materiálneho zabezpečenia, prístrojov  tej ktorej inštitúcie a niečoho navyše/
Zdravotná poisťovňa /dve súkromné, jedna štátna/ - zisk, Súkromní lekári /cca 62 percent/ , ambulancie, nemocnice / cca 2/3/ - zisk
Lekárne, distribútori liekov a zdravotníckych materiálov, výrobcovia liekov a zdravotníckych materiálov / komplet všetci v súkromnom sektore/ - zisk
Kúpele /drvivá väčšina je súkromných/ -  zisk /hoci sú akousi nadstavbou/.
Dodávatelia rozličných služieb /upratovanie, stravovanie, údržba objektov a zariadení , prepravné materiálov/drvivá väčšina sú súkromné/-  zisk
Záchranky /všetky súkromné/- zisk        Laboratóriá, roentgoeny, sono /cca polovica sú súkromné/ - zisk.
Avšak z neziskových lôžkových zariadení je súkromných menej ako jedna tretina.
Teda z uvedeného jednoznačne vyplýva že medzi vybrané finančné prostriedky a náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť ktorú má primárne zabezpečovať štát sa vsunul fenomén - ZISK. Ten zisk, ktorý sa neskôr použije na miliónov autá, jachty, podplácanie, dovolenky, kvázi sympóziá pre lekárov, na miliónové hodinky pre politikov, na nezákonné provízie a la Gorila.  Niekde väčší, niekde menší. Pre tento zisk  sú ovplyvňované celé skupiny politikov, celé skupiny ľudí, ktorí sa podieľajú na tom, komu a kde sa financie z poistenia poskytnú.
S výnimkou  distribútorov  liekov a zdravotníckych materiálov, výrobcov liekov a zdravotníckych materiálov, kúpeľov /ktorých činnosť nie je v silách štátu ovplyvniť až na kúpele, nakoľko liečivé pramene sú majetkom nás všetkých/ je však možné aby všetky ostatné činnosti vykonával štát sám.  Cestou štátnych nemocníc a a štátneho poskytovania zdravotnej starostlivosti. Odpadla by tvorba zisku pre vrecká súkromných osôb /niekedy aj rôznych garážových a nezistených cyperských a iných firiem/. Túto časť občan nepotrebuje  a ani o jej financovaní pri odovzdávaní odvodov neuvažuje.  Je teda pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti štát efektívny? Alebo len nahráva tým čo chcú  ZISK?
Je pritom zarážajúce keď pri činnostiach menej platených vás ošetrí štátny lekár a potom vás ten istý lekár pošle do súkromného zariadenia v ktorom má sám nejaký podiel, kde vám vykonajú lepšie platené zdravotnícke úkony. Samozrejme pre ZISK.
Na záver jedno konštatovanie  so Správy WHO - svetovej  zdravotníckej organizácie:
V mnohých krajinách si ľudia zdravotnú starostlivosť  nemôžu dovoliť a vo viacerých štátoch kvôli platbe za liečbu upadajú do chudoby. Ročne to postihuje sto miliónov ľudí. Okolo jednej miliardy ľudí na planéte potom nemá k zdravotnej starostlivosti prístup vôbec.
"Nikoho by nemala zruinovať skutočnosť, že potrebuje zdravotnú starostlivosť,"
"Vyššie výdavky na zdravotníctvo ho  ešte nerobia lepším", lebo ročne sa zbytočne plytvá s takmer 300 miliardami dolárov len neefektívnym hospodárením nemocníc, napríklad nevýhodným nákupom liekov, niekedy len v mene vytvorenie ZISKU. Rozumné nakladanie s peniazmi na zdravotníctvo pritom môže zaistiť zdravotnú starostlivosť pre 20 až 40 percent ľudí navyše. Napríklad vo Francúzsku, ktoré uprednostňovaním generických liekov v roku 2008 ušetrilo zhruba dve miliardy dolárov.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?