Keď som robil policajta, často som sa dostával do kontaktu s ľuďmi, ktorí či už z hlúposti, nevedomosti, zo snahy niekoho ešte zakryť, z princípu, zo strachu pre trestom, z rezignácie, alebo len tak zo zvyku, aj napriek tomu, že existovalo množstvo dôkazov proti nim neustále popierali že sa niečoho dopustili a niektorí uskočili až v momente, keď už bolo nad slnko jasné, že: "priznanie je poľahčujúca okolnosť ale istý trest" a že im zostane len tá prvá časť t.j. poľahčujúca okolnosť z priznania.
Takíto ľudia hlavne pri dlhotrvajúcich výsluchoch a konfrontáciách mi navidomoči brali energiu. Cítil som ako zo mňa uniká a bolo mi z nich zle. Vedel som, že musím dostatočne preukázať vinu tomuto páchateľovi, aby poškodení mali aspoň aké také zadosťučinenie v podobe odsúdenia páchateľa a uloženého trestu, lebo veľakrát sa stávalo, že náhradu škody nevymohli poškodení žiadnu, alebo len mizivú až smiešnu.
Keď som robil policajta, často som sa dostával do kontaktu s poškodenými ľuďmi, ktorým páchateľ vzal niekoho blízkeho, ktorým ublížili na zdraví, ktorých ponížili tým najhorším spôsobom na cti aj duši /napr. znásilnené ženy, zneužité deti,/ , ktorým páchateľ vzal podstatnú časť majetku, zničil rodinný aj pracovný život. Po ich výsluchoch ma často bolela duša.
S takýmito ľuďmi som vždy súcitil. Dodávali mi energiu a vedel som, že musím urobiť všetko pre to aby som im pomohol, keď už iným nie, aspoň dobre odvedenou prácou na usvedčení páchateľa a následným aspoň čiastočným zahojením ich boľačiek v podobe podania obžaloby na páchateľa, ktorého neskôr odsúdili.
Keď som robil policajta stretol som sa s rôznymi racionalizačnými opatreniami na šetrenie pohonných hmôt, papiera, tlačív /napr. v podobe písania na obidve strany, v podobe obmedzenia počtu najazdených kilometrov, v podobe zanášania kníh o prevádzke vozidiel na podpis nadriadenému 25 kilometrov tam a späť do krajského mesta, aby mohla byť uskutočnená 80 km jazda, ale aj s vyššími cenami šetrených materiálov ako boli v bežnej obchodnej sieti. /stal sa prípad keď praktikantka v prvý deň ako ku nám prišla s údivom povedala, že prečo používame najdrahší kancelársky papier na trhu. Overil som si to v obchode a fakt. Používali sme najdrahší papier.
Preglgol som a sám seba som sa pýtal: Nuž prečo sme ho používali? Lebo sme mali verejné obstarávanie.
Ako tieto náhodilo nesúrodé veci súvisia s gorilou?
Aj napriek tomu, že v spise gorila sú spomínané konkrétne mená, udalosti, toky peňazí, konkrétne styky a podobné konkrétne „prkotiny" a aj napriek tomu, že menšie ryby už opustili rybník tie hlavy najvyššie zatĺkajú a s úsmevom na tvári tvrdia, že celá vec je smiešna hlúposť /SDKU a jej predstavitelia/, že ich nemáme do toho ťahať /SMER a jeho predstavitelia/, že s tým nemali nikdy nič do činenia a že vždy konali morálne /maďarská strana, KDH/, že chcú tú najvyššiu spravodlivosť práve teraz pred voľbami aj keď ju niekoľko rokov nechceli a zobudili sa až teraz /SAS, SNS a znovu KDH - ešteže Ján Slota povedal neverte im všetci klamú, len to mal povedať neverte nám všetci klameme/, že v spise sú popísané len stretnuitia a odohrané momenty sú úplne iné a okolnosti ktoré sa prejednávali sú tiež iné. /Penta/ Aj napriek okolnostiam, ktoré v Gorile sú všetci zainteresovaní protagonisti zatĺkajú, ignorujú a podceňujú ako by sa nič nedialo - veď išlo len o pár miliárd, o pár vplyvných miest o podstatu nejakej smiešnej demokracie. Títo ľudia mi berú energiu a je mi z nich zle.
Aj napriek tomu že v tejto kauze sme poškodení všetci. Aj zainteresovaní protagonisti hry aj bežní občania. Tí protagonisti tým že oni vedia že spravodlivosť neexistuje a že existuje len tvrdá konkurencia peňazí. My ostatní tým že sme o kopec peňazí nenávratne prišli a aj keď niekedy v ďalekej budúcnosti dôjde k odsúdeniu páchateľov spôsobené škody na majetku už nikto nenahradí a škody ktoré utrpela takmer smrteľnou ranou demokracia sa už ani zhojiť nedajú.
Aj napriek tomu že aj z posledných štatistických údajov sme sa dozvedeli že máme najvyššie ceny energiií z okolitých štátov, aj napriek tomu že všetci vrátanie detí aj tých ktoré sa ešte len narodia sme zaťažení dlhom cca 12.300€, že nezamestnanosť u nás je jednou z najvyšších v Európe nás vo svojich prejavoch vládnúce skupiny či už teraz, alebo aj predtým sústavne presviedčajú a presviedčali aká je to nevyhnutnosť, ako sa oni na tom narobili aby udržali ceny, zadĺženosť a nezamestnanosť aspoň na takejto úrovni. V kontexte porovnaní čísel a prehlásení „hlaváčov" a ich hesiel - istoty slovákom, spolu to dokážeme, slovensko bez dlhov a pod. /prepáče tie maďarské si neviem preložiť / je mi z toho znovu zle.
Aký máte z toho všetkého pocit? Netlčú nás opakovane po hlavách?