Problematika dobrých a zlých rómov

Autor: Eduard Krištof | 5.1.2012 o 14:31 | Karma článku: 8,52 | Prečítané:  1312x

 O tom, ako romovia u nás žijú, čo bráni  tomu, aby sme sa nimi nemuseli zaoberať a aby sme na ich problémy hľadeli objektívnejšie. A o možných riešeniach.

      Aj romovia sú dobrí aj zlí. Pracovití, aj leniví, aj tí čo sa vezú a nevedia si  nájsť cestu a zaradiť sa do spoločnosti.  Tí dobrí  majú prácu, určité vzdelanie, spoločenský status. Ich problémom je akurát to, že ich  väčšina hádže do jedného vreca s ostatnými. Majú potom problémy, niekedy ich napádajú, osočujú, čo nie je hodné slušných ľudí, za ktorých sa majoritná väčšina pokladáme. Pohľad na tú horšiu časť je iný. Neviem štatisticky potvrdiť koľko percent je dobrých a zlých, ale môžem popísať skúsenosti, ktoré s nimi mám.  

      V obci starosta zabezpečil bývanie romskej rodine v staršom dome v centre obce. Dom neopravovali, neudržiavali, skrátka bývali. Po čase im iný  starosta dom dal opraviť /samozrejme snažil sa im veci vysvetľovať, dohovárať im/. Dom však zničili. Od obce dostali UNIMO bunku a odsťahovali sa tam. V súčasnosti sa o nich už nikto nestará. Doteraz nikto z nich nepracuje a priebežne sa členovia rodiny striedajú vo väzniciach. Živia sa zo sociálnych dávok a z drobných krádeží. Nevedia vyriešiť akýkoľvek svoj problém. Ani jeden z nich neskončil viac ako tri triedy základnej školy.

     V okresnom meste romov roztrúsených v  bytoch okolo centra a jeho blízkosti pre túto lokalitu  a neporiadok, ktorý robili vysťahovali najskôr do každého vchodu novopostavených  činžiakov, potom do dvoch či troch blokov jedného činžiaka. Aj v jednom aj v druhom prípade sa prejavila ich mentalita. Hluk pri domácich zábavách a bitkách, nedostatok hygienických návykov, ničenie a rozbíjanie  bytov.  Problém riešilo mesto tak, postavilo menšie „sídlisko“  montovaných domov mimo mesta  a byty pridelilo  ako sociálne bývanie. Sídlisko zdevastovali, zničili. Stalo sa  getom feťákov,  lúpežníkov,  zlodejov, úžerníkov.  Niektorí obyvatelia príležitostne pracujú, niektorí aj v zahraničí  a ak majú financie sa vracajú a z geta sa snažia dostať preč. Väčšina  detí odtiaľ chodí do špeciálnej /osobitnej/ školy a ich vzdelanie  je na veľmi nízkej úrovni. Na mieste sa striedajú policajti, mestskí policajti, je tu pracovisko komunitného centra. A.... nič.

     V ďalšom meste zbúrali rómom ich nelegálne postavené chatrče. Romovia sa roztrúsili po celom meste a okolí. Nikdy nepracovali a živia sa krádežami a zo sociálnych dávok.

     V ďalšej obci zabezpečili  rómom pozemok, na ktorom si mohli postaviť bývanie a pomohli im s materiálom a technickými záležitosťami. Romovia si vybudovali domy /tí ktorí chceli/ a spokojne a slušne bývajú. Problémy v tejto časti sa aspoň čiastočne zmazali a aspoň čiastočne zmiernili. Romovia si vážia výsledok svojej práce.

      V jednej dedine romom,  ktorí nikdy nikomu neublížili, ktorých deti riadne chodili do školy  a väčšina z nich pracuje, niekoľkokrát rozbili okná nastriekali im na plot rôzne hanlivé nápisy, ktoré si určite nezaslúžili.

     Osobne poznám niekoľko rómov,  za ktorých ako sa hovorí by som dal ruku do ohňa. Sú slušní, pracovití, svoje deti vedú k vzdelaniu. Dokonca niektoré z ich detí vyštudovali vysoké školy a jedno  dieťa  je lekárkou. Toto ma veľmi teší, lebo viem že títo ľudia sú príkladom, motiváciou  a alternatívou pre ostatných.

      V súčasnej dobe je u nás 14 percentná nezamestnanosť a väčšina z týchto nezamestnaných /dobrovoľne aj nedobrovoľne/ je romov. Rómsky  problém je veľký a pre spoločnosť traumatizujúci. Riešenia len materiálnou podporou sa ukázali ako neúčinné. Riešenia ktoré by znamenali  „vyhladenie „ tejto skupiny ľudí sú nemožné a neľudské.  A  je treba s ním niečo robiť.

Načrtnem môj pohľad riešenia, s ktorým nie všetci musia súhlasiť ale cieľom nie je súhlas ale vyvolanie diskusie a hľadanie riešení.  Teda:

1./ Vzdelanie, vzdelanie a ešte raz vzdelanie, pretože vzdelaný človek dokáže odstúpiť od tradičného spôsobu života.  Vzdelanie aj s tzv. internátnymi školami. S vynútením dochádzky do školy sprísnením postihov a odoberaním rodinných prídavkov a dávok  rodičom, ktorí  neposielajú deti do školy, zníženie, alebo odobratie týchto dávok rodičom, ktorých deti za ktoré sú zodpovedené páchajú trestné činy a priestupky a zároveň presun týchto dávok školám  aby mohli pokrývať svoje zvýšené náklady na neprispôsobivé deti.

Povinná aj predškolská výchova, kde by sa rómske deti naučili základným prvkom sociálneho správania sa, nakoľko pri nástupe do akejkoľvek školy tieto základné návyky chýbajú.

2./ riešenie populačného problému obmedzením rodinných prídavkov a rodičovských výhod na viac ako tri deti, čo by znamenalo viesť aj tieto skupiny k plánovanému rodičovstvu a zároveň by zlikvidovalo ich chute živiť sa  zo sociálnych dávok  na množstvo detí.

3./ vytváranie pracovných miest /resp. ich podpora či už znížením alebo odpustením daní, dotáciou na pracovné miesto marginalizovanej skupiny  a pod./  pre nízkovzdelané skupiny ľudí v poľnohospodárstve, kde v minulosti pracovalo veľa romov, rôzne protipovodňové protierozívne  práce, oprava hradov, zámkov, kultúrnych pamiatok,  úprava vodných tokov, ciest, turistických chodníkov a pod. , pričom ale mzda za prácu musí byť taká aby mala motivačný charakter, nakoľko pokiaľ sociálne dávky  sú vyššie ako mzda za prácu ak je zamestnaný len jeden člen domácnosti nie je to dobré.

4./ rovnosť všetkých skupín obyvateľstva v zmysle „nič nie je zadarmo“ teda aj prípadné sociálne dávky podmieniť odpracovaním verejnoprospešných prác v obciach. Napr. čistenie komunikácií, jarkov, vysádzanie zelene a jej udržiavanie, zvoz a triedenie odpadov, odhŕňanie snehu, čistenie cintorínov, čiernych skládok a samozrejme očista samotných teritorií kde romovia bývajú. Odopretie takýchto prác sankcionovať jednoznačne odobratím všetkých dávok a poskytovaním trebárs polievky dvakrát denne v rámci zachovania práva na život. Všetko v zmysle zásady kto nepracuje nech neje. Takéto opatrenia by zlikvidovali poberačov dávok ktorí sú zamestnaní a nie sú ani tak nákladné na financie /hrable, motyky a lopaty nestoja  majland.

5./ likvidácia tzv. rómskych osád, ktoré sú väčšinou postavené na cudzích pozemkoch bez akéhokoľvek súhlasu či registrácie. Zároveň, ale vytváranie podmienok na bývanie pomocou pri získavaní pozemkov, administrácii výstavby, pri svojpomocnej výstavbe nízkonákladových bytov a domov, pri zabezpečovaní materiálu na výstavbu týchto ich obydlí. Bytovú otázku riešiť jedine za aktívneho pôsobenia toho kto má bývať a jeho rodinných príslušníkov,  pričom hodnoty vykonaných prác započítať ako protihodnotu poskytnutých  pozemkov, materiálu, a pod.  

6./ trestné a priestupkové kódexy prispôsobiť povinnosťou nahradiť škodu /čo je aj v súčasnosti/, ale pri jej nenahradení znovu použiť inštitút verejných prác s určením hodnoty  takýchto verejných prác a takýmto spôsobom spôsobenú škodu uhradiť. Čiže škodca by dal svoju pracovnú silu a poškodený by bol odškodnený tým kto by škodcu zamestnával teda štátom. /štát aj v súčasnosti  má povinnosť odškodňovať poškodených pri násilných trestných činoch/  Ak štát nevie zabezpečiť ochranu ľudí pred trestnými činmi, musí znášať nejaké následky  a táto forma by bola pre štát najmenej citlivá a nákladná.

7./ administratívna pomoc  takýmto sociálnym skupinám v zmysle zabezpečenia poradenstva pri vybavovaní ich záležitostí  tým spôsobom, že by sa v rámci štúdia na právnických fakultách vytvoril jeden rok povinnej právnej praxe v takýchto poradniach tak ako to je napríklad u zdravotných sestier. Je to síce hrozné priznať,  ale romovia si nevedia papierovo vybaviť ani tie najzákladnejšie veci a zároveň popodpisujú rôzne zmluvy s rozličnými finančnými ústavmi s totálne nevýhodnými podmienkami, ktoré ich stále viac ožobračujú aj z toho mála čo majú.

8./ Systematicky zabezpečovať urýchlenie vymáhania práva aj trestov v priestupkovom  aj trestnom konaní, hlavne zjednodušovaním konania u prečinov a priestupkov,  nakoľko uloženie trestu po niekoľkých mesiacoch a rokoch už nemá pre páchateľa žiadny výchovný efekt.

9./ Poukazovanie na úspechy dosiahnuté pri práci s rómami, ale aj s inými neprispôsobivými skupinami ľudí. Dnes je to skôr ojedinelé a poväčšinou slúžiace nie na vyzdvihnutie úspechov romov ale na reklamu tých čo s nimi pracujú.

10./ Všetky tie orgány a splnomocnenci a úrady , ktoré v tomto boji doposiaľ totálne zlyhávajú /nakoľko ich priority a ciele sú roztrúsené, rovnako ako aj financie, ktoré na tieto priority majú/ musia mať jednotnú a niekoľko rokov nemennú koncepciu s riadne vytýčenými prioritami práce s marginalizovanými menšinami a zabezpečenie fungovania týchto priorít vyhodnocovať pravidelne aj z pohľadu výsledného efektu a nielen z hľadiska, že sme niečo urobili. Pracovníkov zodpovedných za tieto úseky motivovať aj hodnotením za dosiahnuté konkrétne, ešte raz hovorím konkrétne výsledky v tejto oblasti.

11./ vytlačenie a obmedzenie úžerníctva, ktoré je veľkým neduhom medzi romami a ktoré aj to minimum prostriedkov, ktoré majú presúva nie na životné potreby ale splácanie neskutočných úrokov úžerníkom., Na toto orientovať prácu policajných zložiek, viac ako na  vykazovanie úverových podvodov týchto ľudí, preto že toto nie je vyhľadávacia práca.

12./ za zmienku by stálo aj pridelenie pôdy na vlastné obrábanie romami aj trebárs v rámci verejnoprospešných prác s tým že týmto spôsobom by boli aj zamestnaní a vytvorili by si aj nejakú potravinovú základňu sami pre seba.

13./ filozofiu podpôr zmeniť tak, že  nezamestnanými by boli osoby,  ktoré si prácu skutočne hľadajú a nemôžu je z rôznych dôvodov nájsť a sociálne odkázanými by boli osoby, ktoré si prácu nemôžu hľadať  z nejakých napr. zdravotných  dôvodov a ďalšia skupina – príživníci  tj. tí, ktorí si prácu nehľadajú, nechcú ju a odmietajú ju a ktorá má naozaj len právo na základne prežitie.

14./ podpora cirkví, organizácií, ktoré s takýmito skupinami pracujú a ktoré dosahujú v tomto smere dobré výsledky vid napr. p. Srholec, farár zo Žakoviec alebo rôzni terénni pracovníci pracujúci priamo v osadách s romami.

    

     V neposlednom rade je to osobný príklad nás majoritnej väčšiny, lebo minorita je citlivá na to keď majorita kradne, podvádza a klame   ešte viac ako oni.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?