Vieme si ešte vážiť pôdu?

Autor: Eduard Krištof | 30.12.2011 o 20:07 | (upravené 30.12.2011 o 21:36) Karma článku: 8,96 | Prečítané:  1220x

Pri 7 miliardách ľudí vo svete a 5 a pol milióne ľudí u nás sa pôda nevyhnutne musí za niekoľko málo  rokov stať božstvom,  ktoré bude diktovať všetko. Už teraz tak tomu je u stavebných pozemkoch ale poľnohospodárska pôda u nás sa veľkej úcte a popularite neteší.

Pri cestách po Slovensku v minulosti bolo vidieť všade obrobené polia, kopec  dobytka, oviec,  využité poľnohospodárske haly, sady s ovocnými stromami. Aj najmenšie kúsky lúk boli vzorne pokosené. Vinohrady boli obrobené. Veľké pôdne celky, na ktorých hospodárili družstvá neboli prerušované zástavbou a neprezieravými ľudskými zásahmi.  No a na tejto pôde bolo vidieť ako usilovných mravcov ľudí poľnohospodárov.
Pri cestách  po Slovensku teraz je vidieť veľké množstvo neobrobenej a burinou zarastenej ornej pôdy. Kravy a ovce deti už poznajú len z obrázkov. Sú tu maximálne menšie farmy s niekoľkými koníkmi ,ktoré sa prezentujú ako ranče. Na miestach, kde kedysi boli veľkochovy  sú dnes chátrajúce haly a v lepšom prípade sklady rozličného tovaru, alebo výrobné haly. Lúky aj tie blízke obciam sú zarastené krovinami a stromami z náletu semien. Tie najúrodnejšie pôdy zú zastavané  priemyselnými parkami a lány polí a lúk sú popretínané všeličím, len nie udržiavanými vetrolamami, pásmi ktoré by mali zabraňovať erózii pôdy a usmerňovať toky povrchovej vody. No a poľnohospodárov u nás je veľmi málo.     Uvedomujeme si my domáci Slováci vôbec, že pôda nás živí? Od roku 2013 má byť  zrušený zákaz výkupu poľnohospodárskej pôdy zahraničnými osobami. On sa však deje už aj teraz prostredníctvom nastrčených kvázi našich spločností  so zahraničnou účasťou. Tým sa obchádza platný zákon. Priemerná cena pôdy je  podľa zdrojov napr. na Ukrajine  0,42€/m2, v Luxembursku 16€/m2, vo Francúzsku 0,6€/m2,  v USA 0,3€/m2. U nás je  cca 0,6€/m2. Ceny pôdy však v posledných málo rokoch stúpajú. V Nemecku napríklad  za posledných 6 rokov o 150%. V USA za  posledných 12 rokov  o 100%. Pôda sa vo veľa krajinách a myslím , že postupne tak bude aj u nás stáva poistkou proti inflácii a kríze. U nás v zaužívanom ekonomickom  prostredí rýchleho zbohatnutia sa však pôde nevenuje  pozornosť ako by si zaslúžila. A to sme jednou z krajín, kde je poľnohospodárskej pôdy v porovnaní na jedného obyvateľa  skoro najmenej - 21 árov. Podľa štatistík ročne ubúda zhruba 2.000ha poľnohospodráskej  pôdy, čo je veľmi vysoké tempo. Aj keď je produkcia poľnohospodárskych plodín nevypočítateľná lotéria z hľadiska krátkodobej uskladniteľnosti produktov, pôsobenia klimatických pomerov,  pôsobenia mimotrhových vplyvov rôznorodej dotačnej politiky jednotlivých štátov, stále väčšieho nedostatku vody a pôsobenia zrážok v období keď je to najviac potrebné, je využívanie a ochrana poľnohospodárskej pôdy z dlhodobého hľadiska nevyhnutnou podmienkou našej existencie. Pôda ako neobnoviteľný zdroj nám produkuje každoročne potraviny a iné produkty potrebné pre našu existenciu, pričom je schopná ich produkciu neustále opakovať a produkovať hodnoty, nielen v oblasti potravín, ale aj v oblasti energetiky a podobne.
Pôda je tiež zdrojom zamestnanosti, hoci tá sa v poľnohospodárstve  vzhľadom aj k vyššie spomínaným rizikám znížila z 56% zamestnaných ľudí, ktorí boli zamestnaní priamo v poľnohospodárstve v 6O tich rokoch minulého storočia na 4,6% v súčasnosti.  A toto číslo je ešte hrozivejšie z hľadiska nižšieho počtu zamestnaných ľudí.   A čo sa týka  demografického činiteľa  tak drvivá väčšina farmárov má 55 a viac rokov.
Pokiaľ je tu oprávnený  predpoklad, že pri skončení regulácie predaja pôdy zahraničným osobám dôjde k výkupu našej pôdy je otázne prečo si túto pôdu nevieme vážiť a chrániť aj my. Trebárs aj predĺžením doby regulácie predaja. Hoci viem že na Europsku úniu boli smerované žiadosti o predĺženie tejto lehoty, pričom napríklad v česku si do týchto otázok dali hovoriť oveľa menej.  Trebárs aj zákazom , respektívne maximálnym administratívnym a finančným znevýhodnením neuváženého záberu najlepšej poľnohospodárskej pôdy na západe slovenska pod rôzne  fabriky a presúvaním týchto aktivít do menej ,z pohľadu pôdnej výnosnosti, atraktívnych častí Slovenska. Trebárs aj zvýrazňovaním úlohy pôdy ako akumulátora  pitnej vody a ako jediného výrobcu kyslíka. Trebárs aj posilnením produkcie domácich potravín daňovými úľavami, alebo zvýhodnením domácich produktov, aby bolo zaujímavé čoraz viac pestovať potraviny u nás. Trebárs aj jednoznačným výpočtom strát, či už priamo finančných ako aj na životnom prostredí, ktoré vznikajú našimi neuváženými presunmi potravín z miesta na miesto a ktoré sú úplne zbytočné. Trebárs aj ekonomickým zisťovaním aký priamy aj nepriamy vplyv na zamestnanosť by malo rozšírenie poľnohospodárstva na Slovensku, aspoň na úroveň vybudovania potravinovej sebestačnosti ako tomu bolo ešte pred 2O rokmi, nakoľko takúto štúdiu som nikde  nezachytil a možno by veľa napovedala do budúcnosti. V súčasnej dobe takéto opatrenia  buď chýbajú, alebo sú neefektívne a bezzubé z hľadiska vymožiteľnosti.
Je nás 7 miliárd a nebude to dlho trvať kým nás bude 8 miliárd a hladných krkov bude na zemi pribúdať. Vážme si a efektívne využívajme zdroj, ktorý aspoň časť tých hladných krkov zasýti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?