Koaličná rada rozhodla a hotovo

Autor: Eduard Krištof | 20.12.2011 o 22:37 | (upravené 21.12.2011 o 8:11) Karma článku: 4,36 | Prečítané:  915x

o tom ako som sa vo voľbách rozhodoval hlasovať o parlamentnej demokracii a nakoniec som podporil len "koaličnoradovú " partokraciu. Čo to vlastne  tá koaličná rada je a aký je jej právny základ? Veď rozhoduje o najdôležitejších otázkach štátu.

Ak si trochu "zagooglite" slová koaličná rada, určite nájdete spústu rozhodnutí, ktoré urobila koaličná rada v prospech i neprospech nás všetkých. Tak napríklad rozhodovala o podpore štátneho ropočtu, o prijatí memoranda na riešenie požiadaviek lekárov, o novelizácii zákonníka práce, o prijatí eurovalu a pod. Vlastne každá dôležitá otázka je predrokovaná na koaličnej rade a tá vysloví k veci záväzné stanovisko, ktoré sa potom stane podladom k nadháňaniu a garanciám  hlasov poslancov v paralmente a  k prísľubom, že je možné v parlamente garantovať potrebná počet hlasov a tak  garantovať napríklad prijatie  zákona.
Čo teda tá koaličná rada je? V praktickom živote a zjednodušene povedané,  je to orgán združujúci stranícke špičky strán, ktorých zástupcovia sú členmi vlády tj. vládnej koalície. Aké je  však jej opodstatnenie a zákonná platforma na základe ktorej funguje a ovplyvňuje životy nás všetkých?
Keďže žiaden právny predpis nehovorí o koaličnej rade "zagooglil" som si  v právnych predpisoch. A to pekne po poriadku:
Ústava SR
Čl. 2
(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo
(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Nikde ani zmienka o koaličnej rade a dokonca odmietnutie výkonu niečoho iného ako dovoľuje štátnemu orgánu ústava a zákony.

Čl.30

(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo, alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Pravidelne sa zúčastňujem volieb s nádejou, že ma budú reprezentovať a de facto i de iure zastupovať, mnou zvolení poslanci v rámci NR SR, či už tí čo majú zastúpenie vo vláde, alebo tí čo vo vláde zastúpenie nemajú. Týchto však zatieňuje a vyraďuje z činnosti koaličná rada, teda základné rozhodnutia sa prijímajú niekde inde ako v NR SR resp. vo vláde.

Čl. 31 Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Som hlboko presvedčený, že riadna a slobodná súťaž, ktorá má prebiehať na pôde parlamentu a nie v nejakej ničím nepodloženej ustanovizni mimo neho, je rozhonutiami koaličnej rady úplne vylúčená, nakoľko už vopred sú pravidlá a hlasovanie dané a konečné rozhodnutie, ak je náhodou od dohody odchylné, je len kozmetickou úpravou rozhodnutia koaličnej rady. Preto existujú potom aj konštatovania, že nie sú dané návrhy na zákony na prerokovanie,  alebo sú brané návrhy zákonov späť, lebo tak rozhodla koaličná rada že nedostanú podporu.
Čl.73
(2) Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.
A sme tu. Toto je najzávažnejšia skutočnosť , ktorá mi vadí. Teda nie svedomie, alebo vlastné presvedečenie, ale rozhodnutie koaličnej rady. Poslanec s iným názorom skús si zapísakť nejako ináč. Budeš burič a neviem čo ešte.

Čl.92
(1) Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány; ich predsedov volí tajným hlasovaním.
Tu je v ústave jediné miesto pre vytváranie nejakých združení   v parlamente.  Ale nič spoločné s tým, že poslancov má riadiť a ich hlasovanie ovplyvňovať  kaličná rada tu nie je.
Rokovací priadok vlády
Čl. 1
(1) Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) rokuje a rozhoduje v zbore na svojich schôdzach, na ktoré sa schádza v dohodnutých dňoch, prípadne podľa potreby.
Znovu tu nevidím priestor a právny rámec, ktorý je v duchu:"štátny orgán môže vykonávať svoju právomoc len spôsobom, ktorý mu dovoľuje zákon",  pre koaličnú radu. Do rozohdnutí vlády zasahujú stranícke špičky a to nemá nič spoločného s uvedeným princípom z ústavy.
Čl. 16 Sprístupňovanie informácií súvisiacich s rokovaním vlády
(1) Informovať o priebehu rokovania vlády môžu členovia vlády, hovorca vlády a ak tým boli poverení, aj tlačoví tajomníci tlačového a informačného odboru Úradu vlády Slovenskej republiky.
(2) Informovať o jednotlivom bode rokovania vlády môže aj príslušný štátny tajomník, ktorý sa zúčastnil rokovania vlády alebo príslušný hovorca ústredného orgánu štátnej správy.
(3) Úrad vlády Slovenskej republiky sprístupňuje na Internete texty materiálov predložených na rokovanie vlády, stanoviská organizačných útvarov Úradu vlády Slovenskej republiky k týmto materiálom, programy rokovania vlády, prijaté uznesenia, vrátane ich príloh, záznamy z rokovaní vlády a konečné znenia materiálov schválených vládou, ak to nie je v rozpore s osobitnými predpismi.
(4) Úrad vlády Slovenskej republiky vydáva komuniké z rokovania vlády, organizuje tlačové konferencie o rokovaniach vlády.
(5) Úrad vlády Slovenskej republiky sprístupňuje podľa osobitného predpisu informácie súvisiace s rokovaním vlády aj na žiadosť.
Vytvorením koaličnej rady sa dokonca vytvoril priestor na to aby v priebehu predrokovania  veci nastalo nejaké informačné vákuum, kedy vláda vlastne nerozhodla /ale už má veci poredrokované a prakticky rozhodnuté/ do zasadnutia a rozhodnutia vlády o probléme, pričom vláda sa veľmi rada oháňa tým že rozhodla len koaličná rada o  ktorej rokovaní nemusí nikoho informovať. Pýtam sa načo je potom takýto verejný orgán keď o jeho činnosti nikto neôže vedieť. A ak to nie je verejný orgán tak prečo tu potom je?
Čl. 17 Poradné orgány vlády
Pre niektoré úseky svojej činnosti môže vláda zriaďovať svoje poradné orgány, napr. Poradu ekonomických ministrov, Hospodársku radu vlády SR, Legislatívnu radu vlády SR;  hlavné úlohy, zloženie a metódy práce týchto orgánov určia ich štatúty, ktoré schvaľuje vláda.
A tu je jediné právne ustanovenie, ktoré vláde umožňuje vytvoriť nejaký poradný orgán avšak,  keďže je tu uvádzané, že pre "niektoré úseky" a nie pre všetku činnosť a rôzne poradné orgány a nie jednu koaličnú radu, je aj toto ustanovenie pre činnosť a zákonné zakotvenie činnosti koaličnej rady  nepoužiteľné.

Zámerne som necitoval žiadne ustanovenie z rokovacieho poriadku parlametu, nakoľko parlament sa v danom probléme stáva už len tým zneužitým orgánom, ktorý bez vlastného svedomia a s príkazom koaličnej rady a s garantovaním potrebného počtu hlasov  rozhodne  o veci.
Vybral som veci, ktoré sa približujú k možným úvahám o zákonnosti koaličnej rady a ktoré ale pri logickom uvažovaní jej činnosť priamo zamedzujú.
Veď celý zákonodarný a rozhodovací proces NR SR by mal fungovať tak, že orgán ktorý má zákonidarnú iniciatívu predloží zákon na prejednanie a NR a jej poslanci ich prerokujú a na základe svojho svedomia bez usmernenia a príkazov o prijatí resp. neprijatí normy rozhodnú. No a obdobne u vlády má táto o veciach rozhodnúť v zbore ale nie s príkazom starníckych špičiek mimo tento zbor.  /Aj keď mnohokrát tieto stranícke špičky sú členmi vlády/ .
Takže ešte na záver otázočka je tu všetko v poriadku? Osobne myslím že nie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?